reklama

Dve srdcia Patagónie - Torres del Paine

Drsná krajina zmietaná búrkami, spletitých fjordov a nádherných hôr cez ktoré sa kľukatí azda najznámejšia a najdlhšia štrková cesta tohto kontinentu Carretera Austral, ktorá dovedie ozajstných dobrodruhov do končín, kde číha nejedno dobrodružstvo. Nekonečné pásy mliečne modrých ľadovcov a jazier s farbou drahokamu od smaragdových, cez tyrkysové až po zafírovo modré. Kraj, kde v jednom okamihu padá sneh, prší a potom páli slnko, až vás to prinúti zbaliť do batohu vetrovku a vytiahnuť krátke tričko. Neobývané ostrovy a súostrovia Ohňovej Zeme, či malý kúsok Antarktídy prehlásený čílskym územím – to je Región XII, čiže Magellanesova Zem. Cestovatelia sem prichádzajú obdivovať tunajší klenot, Národný park Torres del Paine, alebo proste len preto, aby mohli povedať, že boli na “konci sveta”.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Patagónia v Patagónii
Patagónia v Patagónii (zdroj: Roman Hanes)

El Último Rincón delMundo

Španielska frázička, ktorúmiestni gaučovia veľmi radi učia turistov, znamená posledný kútsveta. Vskutku výstižné pomenovanie aj pre samotné Čile, ktoré jegeograficky vzdialené ostatným častiam Zeme. Zo severu, na hraniciachs Peru a Bolíviou tvorí prirodzenú bariéru najsuchšia púšť planéty -Atacama. Pozdĺž východnej hranice s Argentínou sa tiahne reťaz andských masívovno a na ďalekom juhu sa rozprestiera samotná Ohňová Zem a Hornov mys –koniec všetkých ciest.

Noc trávime na studenejdlážke autobusového terminálu v El Calafate. Spoločnosť nám robia túlavépsi hľadajúce trochu tepla a niečo pod zub. Noc je krátka, no sychravá.Hľadáme akúkoľvek zábavku, len aby sme zabili nudu. Už po stýkrát si natierammoje terénne topánky vode odolným krémom, čistím objektívy, či len takz dlhej chvíle prebaľujem batoh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V El Calafate celúnoc prší a nie je tomu inak ani poobede v dvesto kilometrovvzdialenom Puerto Natales v Čile. Inak príjemné prístavné mestečko nabrehu Seno Última Esperanza (záliv Poslednej nádeje), kde končia všetky námorné linky zoseveru a kde už cítiť pravú atmosféru alá Tierra del Fuego. Puerto Natalesje vstupnou bránou k národnému parku a väčšina dopravných spoločnostípremávajúcich pod “Painoveveže“ sídli práve tu. Cesta autobusom vedie úzkym údolím. Po pravej stranehrebeňa tušíme argentínsku hranicu a vľavo zas strmé úbočia padajúcepriamo do fjordov na západe. Toto je ozajstné Čile, úzke a dlhé akofazuľový lusk. Siné lagúny posiate ružovými bodkami plameniakov, početné rodinkydivo žijúcich lám Guanaco, osamotený Nandú, či v diaľke za úvalom v pustejstepi červenajúca sa striežka ovčej farmy. To všetko v jedinom údolí naktorého konci bije druhé srdce Patagónie – Torres del Paine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Puerto Natales
Puerto Natales 


Čilský prístav Puerto Natales v zálive Seno Última Esperanza.

V zovretíPainových obrov

Obvykle už z diaľkysa v závere doliny ježia zubovité vrcholy formácie Torres del Paine, či špicatérohy Los Cuernos. Okolo nich sa vinú cesty naprieč lesmi ñire, pozdĺžburácajúcich riek, okolo blyštiacich sa ľadovcov až k vyhliadkam, ktoréberú dych. Môžete sa vydať aj na voľné priestranstvá patagónskej pampy,k menej navštevovaným častiam parku, od ktorých však stále vidíte vrcholkyhôr. Totiž pokým je jasno. Kto sa raz vydá do Patagónie, musí na daždivé počasiechtiac-nechtiac natrafiť. Často je dážď hneď to prvé a možno aj jediné, čovás pri myšlienkach o tejto časti Južnej Ameriky neskôr napadne. Typicképatagónske počasie konečne dostihlo aj nás. Mohutná frontálna oblačnosťzahaľuje vyššie partie mračnými závojmi, ktoré vypadajú, že nikdy nezmiznú.Fúka silný západný víchor a padá dážď taký jemný, že ho nemožno vidieť lencítiť na tvári.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stúpame proti toku Río Asencioaž k lagúne, ktorá leží priamo pod východnou stenou samotných Torres delPaine (2850 m).Poslednú hodinu lezieme takmer štvornožky v ťažkom stúpaní, neustále kropenídažďom i rozdivočeným tokom. V takomto počasí sú končiare Painovýchveží zahalené v hustých mrakoch a niet šance ich zhliadnuť. Unaveníležíme na plochej žulovej skale a nevadí nám ani silnejúci lejak. Čakáme vyšedve hodiny, kým sa vytiahne opona mračien, no je to márne, dnes pršať určiteneprestane a najbližšie dva-tri dni možno tiež. Vzdávame toa zostupujeme do tábora v údolí, kde je v hmlistom lesíku malákamenná útulňa a pár vhodných miest pre stanovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhý deň vstávame skororáno. Čaká nás poriadny kus cesty do táboriska pod masívom Cerro Paine Grandea Los Cuernos v údolí Francés. Počasie je stále neprívetivéa spôsobuje aj prvé problémy s brodením riek. Stretávame stále meneja menej ľudí a začíname pochybovať o schodnosti terénu. Netušíme,že CONAF (Corporación Nacional Forestal) už vyhlásil túto časť parku zanepriechodnú a odporúča zvážiť situáciu všetkým, ktorí sú eštev registrovaných táboriskách. Držíme sa pravidla, že nohy musia ostať stojčo stoj v suchu, no nakoniec sme radi, že sme sa nevykúpali ajs kompletným výstrojom pri brodení Río del Arriero. Vyše hodiny hľadáme čonajvhodnejší úsek. Nakoniec pomocou lyžiarskych paličiek úspešne prechádzame nadruhú stranu. Ostala suchá len naša fototechnika. Zvyšok výstroja je premočený,z topánok vylievame vodu so štrkom, batoh nasiakol a váži minimálne40 kilogramov. Pri pohľade na besnejúci tok, ktorý behom niekoľkých hodínstúpol desaťnásobne neveríme vlastným očiam, ani schopnostiam. Boh ochraňujtých, ktorí neudržia rovnováhu na klzkých skalách a prúd ich strhne sosebou.

Až v neskorýchhodinách sa konečne dostávame do Valle del Francés, kde na brehu rovnomennejrieky staviame tábor. Za jasného počasia prekrásne miesto s nádhernými výhľadmina Painove rohy – Los Cuernos, Punta Bariloche, či ľadovec Francés.

Torres del Paine 1
Torres del Paine 1 


Oblakmi zahalené veže Torres del Paine (2800 m).

Vecera
Vecera 


Večera v tábore pod Los Cuernos del Paine. Foto: Roman Hanes .

Mocnébobule Chaura

Náladaje pod psa. Táboríme síce priamo pod stenou Cuerno Principal (2600 m), no jej ladné krivky sú zahalenév závoji odporných mračien. Nemám chuť ani na večeru. Aj tak námz potravín ostali len čínske rezancové polievky a jedna porciacestovín. Celý dnešný deň sme za pochodu oberali lahodné lesné bobule, nazývanéChaura. Postupne nám nahrádzajú instantnú stravu stále častejšie. Ráno ichmiešame s cukrom, na obed objedáme priamo z kríkov a večerz nich varíme niečo ako čaj.

Ideme spať pred polnocou,unavení a zmierení zaspávame pri klopotaní dažďových kvapiek. No nie na dlho. Výdatná porcia červenkastýchbobúľ evidentne pôsobí ako mierne laxatívum a tak sa poberám opäť do vlhkejnepohody pod najbližší krík. V podstate mám z účinku bobúľ radosť,keďže moje zdravotné problémy na cestách mávajú zvyčajne opačný charakter ... viackonzistentný.

Mocné bobule Chaura
Mocné bobule Chaura 


Mocné bobule Chaura - Pernettya Mucronata.

nazbierane bobule
nazbierane bobule 


Naše raňajky, obed aj večera. Foto: Roman Hanes .

Los Cuernos
Los Cuernos 


Žulová formácia Los Cuernos. zľava: Cerro Hoja (2200 m), Cerro Máscara (2300 m),Cerro Norte (2400 m) a Cuerno Principal (2600 m). Pohľad z doliny Francés.

Lago Pehoé
Lago Pehoé 


Pohľad na Painove Rohy a jazero Pehoé. Foto: Roman Hanes.

Lago Pehoe
Lago Pehoe 


Tyrkysové jazero Pehoé. Foto: Roman Hanes.

Rano
Rano 


Konečne lepšie počasie. Sušíme premočené veci a pijeme rannú kávu. Foto: Roman Hanes .

Patagónia,zem modrého ľadu a žulových hôr

Ráno nás víta konečne lepšie počasie. Slniečko,síce ešte ustráchane vykúka spoza mrakov, no pre nás je to priam balzam na dušu.Neleníme ani sekundu a rozkladáme navlhnuté veci po okolí. Popíjame rannúkávu a naberáme novú energiu do ďalších dní. Možno už nebude príležitosť,takže priorita na dnes je jasná. Tábor sa nikam presúvať nebude. Ostávame napôvodnom mieste a vybehneme len hore do doliny, poza chrbát Painovýchrohov. Pohodová túra do doliny Francés je konečne obrovským zadosťučinením prenaše zmyslové orgány. Horský chodník vedie priamo popod impozantnú skupinu žulovýchbatolitov Los Cuernos del Paine, na ktorých vrcholoch sa černejú metamorfovanéusadeniny pripomínajúce zahnuté rohy (Los Cuernos = rohy). Je to výsledok zložitých geologickýchpochodov v kombinácii s ľadovcovou činnosťou, ktorá formuje krajinuaž dodnes. Toho dôkazom je aj Šedý ľadovec (Glaciar Grey), ktorý mimochodomvôbec nie je šedý, ale nádherne modrý. Nachádza sa v severovýchodnej častiparku a ústi do Šedého jazera (Lago Grey). Už druhý deň je nádherné počasie, celáobloha sa konečne otvorila a teplota sa šplhá pomaly k tridsiatke. Noako náhle vystúpime z veterného tieňa údolia priamo tvárou v tvárľadovcu, takmer znehybnieme od mrazivého vetra, ktorý duje od zaľadnených plánína severe. Šedý ľadovec je vlastne len pohyblivým jazykom, ktorý stekáz najväčšieho mimopolárneho ľadovcového poľa na svete Campo de HieloPatagónico Sur. Jeho rozloha je úctyhodná. Zaberá vyše 16.000 km2,teda viac ako tretinu rozlohy Slovenska a siaha až 300 kilometrov na severk fjordu Baker. Stojíme ako prikovaní nad strmým zrázom, žmúrime zaslzenéoči od vetra, ktorého kvílenie prehluší len ohromný rachot odlamujúcej saľadovej kryhy. Cítime zvláštny pocit úzkosti, keď sa tisícročný ľad, ktorýpamätá dávne veky pomaly roztápa v šedých vodách jazera. Ten pocit užpretrval, pohľad na teliaci sa ľadovec a miznúce kryhy je jednýmz posledných okamihov našich patagónskych dobrodružstiev. Už len stihnúťautobus do Punta Arenas u Magellansovho prielivu a potom 36 hodinovýmaratón späť do Buenos Aires.


Keby som mal na záver niečo povedať,čím je Patagónia taká magnetizujúca, určite by som spomenul, že je to zem na “konci sveta“, kde aj bežné veci sújedinečné. Že je to zem kontrastov a protipólov, ktorá plní všetky želania.Že je to zem drobných detailov harmonizujúcich v jeden mystický svet modrého ľadu a žulových hôr.

Porcelánová orchidea
Porcelánová orchidea 


Porcelánová orchidea: Chloraea Magellanica

Glaciar Grey1
Glaciar Grey1 
Glaciar Grey3
Glaciar Grey3 


Šedý ľadovec (Glaciar Grey) teliaci sa do Lago Grey.

Lago Grey
Lago Grey 


Šedé jazero (Lago Grey) s plávajúcimi ľadovými kryhami.

Strom
Strom 


Cestou do tábora Las Carretas.

Guanaco1
Guanaco1 
Guanaco2
Guanaco2 
Guanaco3
Guanaco3 


Divožijúca lama Guanaco v N.P. Torres del Paine.

Martin Ondrejka

Martin Ondrejka

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Geológ,cestovateľ - Prírodovedecká fakulta UKKatedra Mineralógie a Petrológie Zoznam autorových rubrík:  Cestopisy očami geológaGeológia pre všetkýchDánske impresieOstatné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu