Ta co pinponge? Chcééš banán?

Autor: Martin Ondrejka | 14.7.2005 o 14:30 | Karma článku: 15,62 | Prečítané:  4287x

Mal som v to ráno relatívne zlú náladu. Už na mňa v práci čakali dlhodobejšie odsúvané povinnosti z kategórie nenávidených. Pri pohľade do zrkadla som vyzeral ako odutá puchra. Akosi som sa nevedel zmieriť, že dnes už naozaj musím zarezávať. Ani nie za pol hodinku som spokojne vytešený sedel v električke a priblblo sa škľabil. Spolucestujúci ma evidentne považovali za šiši, lebo som tie svoje záchvaty smiechu nevedel udržať na uzde (však to poznáte :-)). A čo sa medzitým stálo????




Navrčaný sedím na balkóne a sŕkam rannú kávu. Chcelo by to niekam k vode a nie trčať v tejto rozpálenej Bratislave. Vtáci štebocú, roboši hrabú presušenú trávu, opica chrúme akúsi šišku. Ehm, čo???? Opica chrúme šiškúúú – ospalým zrakom sa vrátim späť a naozaj. Normálne živá opica si sedí na pokosenej tráve a mľaskavo raňajkuje. Fúúha, tak to je sila. Už som tu videl mačence, veveričku Zuzku, ježka Jožka, či krtka Rudka, ale normálne živú opicu? Auuu, som sa popálil na jazyku od horúcej kávy. A čo mám teraz robiť? Zavolám Slobode Zvierat. Oni prídu, pekne jej dohovoria a pôjde s nimi do útulku, kde sa o ňu dobrí ľudia postarajú. To je squellý nápad, až na to, že nikto nedvíha telefón. Nakoniec vytočím 158.

Halóóó, polícia?? Tu u nás v Karlovke pobehuje malá opica!
Čo? Vy si snáď robíte srandu!
Ale nie, nerobím. Asi ušla zo ZOO a v noci sa dostala až sem.
A ste si istý? Je to naozaj opica?
Nie, ty pišišvor. Niekto ma tresol kladivom a teraz všade vidím opice (to si myslím len v duchu).
V skutočnosti som celkom zdvorilý.
Áno, určite. Asi to bude makak, dodám jedným dychom, aby som vyzeral, že sa naozaj vyznám a myslím to smrteľne vážne.
No dobre, niekoho tam pošleme.

A veruže aj poslali a netrvalo to až tak dlho. Už v trošku lepšej nálade stojím opretý o zábradlie a strážim opicu, aby neušla. Vyzeral by som ako idiot, ktorý si robí dobrý deň z našich orgánov. To chlpaté čudo je voči Homo Sapiens akési nevšímavé. Spokojne sa vyvaľuje a všeličo otŕča aj na robošov, čo už trávu dohrabali a teraz sa hádajú ktorý z nich sa viac na ňu podobá. Podobajú sa všetci, najmä po rannej borovičke, čo chľastali hentam pod kríkom.

Spoza rohu počuť niečo ako hlas vo vysielačke. No tak už sú tu, ale a čo to nevidím? Dvaja policajti a majú v ruke banán? Veru tak: na zločincov s obuškom, na opice s banánom. Aj to chlpaté stvorenie má z nich srandu. Visí na najbližšej breze a škrieka na dvoch zaskočených v uniforme pod stromom. A tiež na nich otŕča, až sa skoro urazia.

Ta co pinponge? Chcéééš banán?
Ná, ná, ná, pi, pi, pi !!! (tak teraz neviem, že by to bola sliepka?).

Ma tak napadlo a čo s ňou urobia, keď im skočí na ten lacný trik s banánom? Aha, tak oni čakajú na veterinára a ten má uspávaciu injekciu, no sú prešpekulovaní. Tak dosť bolo zábavy hoši, vy si už poradíte aj bezo mňa, veď máte banán! Čas kvapí a ja letím do roboty očividne v dobrej nálade. Dúfam, že opička to prežila a ten banán nebol len umelou atrapou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Príroda môže byť miestom mystického zážitku (píše Michal Havran)

Počas slnovratu, jánskych ohňov, májových slávností sa človek stáva súčasťou dionýzovskej prírody.

Ficovi začínajú oponovať jeho vlastní ľudia

Šéf Smeru už nie je taký silný, vraví politológ.


Už ste čítali?