Zareagovali sme vždy pohotovo.
Zlatíčko kučeravé. Tieto zemiaky sa rozvárajú?
Áno teta, takýto malý sa určite rozvarí, kým bude tento veľký akurát.
To je voľáke čudné, nie? Čo je to za druh?
Teta, to sú talianske ... soro di Diabolo
Aha, nepoznám, ale dajte, vyskúšam ich.
Vyskúšajte teta a príďte aj zajtra. Dovezú nám nektárinky.
Neviem zlatko. A čo sú to tie nektárinky?
To sú teta broskyne bez chĺpkov, viete také geneticky krížené.
Jáj kuriatko, na to ja už nemám zuby.
Nevadí teta, aspoň si ich nevylámete na kôstke. Tá je vraj tvrdšia ako u broskýň.
Hej? Tak prečo sa predávajú, keď sa jesť nedajú?
Teta, kôstka sa nezvykne jedávať.
Ale veď hovoríte, že idú ťažko od kôstky, také ja nemám rada.
Od kôstky idú dobre, len tá kôstka je trochu tvrdšia.
Akosi podvedome zvyšujem hlas a dôrazne artikulujem, aby ma teta lepšie počula.
A odkiaľ máš tie taľafatky?
No tvrdia to tí vedci, čo to geneticky modifikovali.
Jáj panáčik, ja takým paprdákom už neverím ani slovo. A týmto ich serepetičkám nerozumiem. Ja som zo Žabokriek a bola som u lekára.
Niekedy sme zľahučka vylepšovali cenovky ponúkaného tovaru. Vystačila nám len čierna fixka a poriadny kus kartónu.
Šťavnaté broskyne – sladučké a voňavučké,
Slivky bez červíkov – pošlite sem neprajníkov
Na veľkosti záleží, banán od nás poteší
alebo
Naše hrozno – najsladšie na svete a pod tým nalepená fotografia vášnivého bozku zaľúbencov z časopisu, v ktorom nám šéfka doniesla zabalené kukurice.
Bol augustový piatok a mne práve priviezli nový tovar z dolniakov. Hodil som na seba biely plášť a začal triediť debničky. Pekne ich zrovnal do radu a urobil úhľadné kopčeky. Ľudia sa hrnuli pred stánok. Zvedavo pokukovali, aj keď viac po mne, ako po pestrých kopčekoch čerstvého tovaru. Niektoré ženičky sa potmehúdsky chichúňali, flirtovali a dvojzmyselne si ma doberali.
A aj nás tu vyšetríte? Keď si u vás kúpime tie banány?
Asi o hodinu pribehla celá udychčaná šéfka a bafla hneď do mňa ako petarda.
Martin !!! Čo to pre Boha stvárate !!! A čo to máte na sebe? Kde ste to zobrali?
J..j.. jáá? No.. no plášť. Doviezli tovar, tak som sa nechcel za.. zašpiniť. Tam v sklade vi.. visel. Pre.. prečo?
Lebo to je môj plášť z práce, pre Boha. Všetky moje kolegyne z nemocnice si vás tu chodia obzerať! Vraj aký zlatý gynekológ u mňa brigáduje.
Gy.. gy nekológ??? Ne.. nechápem.
Radím vám, rýchlo chápte a dajte to okamžite dole. Ak vás v tom uvidí primár, si ma neželajte!
U..u.. už to bude...
Ešte stále nechápavo (tváriac sa však absolútne nad vecou) zobliekam biely plášť na ktorého prednom vrecku je vyšité oddelenie ženského lekárstva našej fakultnej nemocnice.
Tam si oblečte tú oranžovú vestu. Ježišmariáá to je hanba.
Ale veď to nebude také zlé.
Pozrite, koľko tu máme ľudí. Možno by som v tom plášti mohol predávať aj zajtra, keď ....
Ticho!!! Nech vás to ani nenapadne!
Poslušne si teda obliekam oranžovú vestu, akú zvyknú nosiť naši cestári. Chvíľu som vyzeral ako pán doktor, no teraz vyzerám ako igráčik.
