Hrošík v kanoe: časť 1.

Autor: Martin Ondrejka | 11.8.2005 o 12:30 | Karma článku: 9,81 | Prečítané:  3680x

Dospávame hýrivú noc na terase rodinného domku nášho známeho, Fúzatého Luia. Je to francúzsky antropológ a žije v priestrannej haciende na samote v oblasti Languedoc. Včera pre nás pripravil typické francúzske barbecue. Grilované baklažány, špenát, špecialitka fondue z extrémne smradľavučkého a chlpatučkého Tomme de Boche, domáce olivy a prirodzene ChateauNeuf du Pape. Červené kvalitné vína z oblasti Bordeaux a Côte du Rhône s nezameniteľným buketom a syrom (fromage) nesmú chýbať na stole žiadneho francúzskeho maškrtníka.


Príjemné posedenie s priateľmi pri podmanivých šansónoch Charlesa Aznavoura sem tam naruší prenikavý zvuk hasičských sirén. Je obdobie lesných požiarov a početné temné kúdoly dusivého čmudu sa dvíhajú od obzoru takmer na každom kroku. Krajina levandúľ je cítiť po spálenisku a len v blízkosti kvitnúcich políčiek vás opantá omamná vôňa alá Provence. Domáci si už zvykli a prispôsobili svoj život miestnym podmienkam. Takmer nikde nevidieť drevené ploty. Namiesto nich sa budujú nevysoké kamenné valy, ktoré zabraňujú šíreniu ohňa v obývaných oblastiach.

Fúzatý Lui je milovník vodných športov. Vlastní niekoľko laminátových kanoe a nafukovací raft s ktorým už prepádloval divoké vody africkej Zambezi či početných severoamerických riek. Jeho láska k dravým perejám je úzko spätá aj s blízkym prírodným skvostom Provensálska. Manufigue Gorges de la Ardeche, hekne do ticha a poškrabe svoje natočené bajúzy. Galský kohút víta nové ráno. Je najvyšší čas na poriadnu spŕšku v ardéšskych vodách.

Rieka Ardeche je relatívne miernym tokom a pre skúseného vodáka nie je príliš lákavým skalpom. No i napriek tomu sa tu každoročne stretávajú húfy milovníkov vodáctva. V úseku Ardéšskej tiesňavy, dlhej okolo 35 km, rieka mierne divočie a vytvára početné perlisté hučadlá.

Tiesňava začína bezprostredne za Vallon Pont d’Arc. Biele vápencové steny, porastené hustou vegetáciou, sa spočiatku dvíhajú len pomaly a nezdajú sa byť tak impozantné ako na retušovaných pohľadniciach. Postupne však s pribúdajúcimi kilometrami dosahujú závratných výšok. To skutočné dobrodružstvo začína v úseku Charlemagne, kde sa ponad rieku vypína monumentálna skalná klenba Pont d’Arc (Oblúkový most), štyridsať metrov vysoká a šesťdesiat metrov široká vápencová brána, ktorá bola v roku 1982 vyhlásená za národnú pamiatku. V blízkosti brány leží jaskyňa hugenotov. Svoje meno dostala po prenasledovaných hugenotoch ktorí sa tu počas náboženskej perzekúcie v rokoch 1685 – 1789 často ukrývali. Jaskyňa je súčasťou rozsiahleho jaskynného systému, veľkého archeologického náleziska, kde boli objavené pozostatky ľudského osídlenia z celého paleolitu i neskorších období. Z tejto oblasti je azda najznámejšia Chauvetova jaskyňa v ktorej roku 1994 objavil speleológ Jean-Marie Chauvet mnoho prehistorických skalných malieb a rytín.


Skalná brána Pont d'Arc

Pomaly si zvykáme na množstvo nemotorných lodí, ktoré sa v dopoludňajších hodinách vyrojili asi na piatom kilometri. Na pokojných úsekoch sú lode relatívne roztrúsené po celej šírke splavného toku. Problém nastáva až pred úzkymi vstupmi do perejí. Vždy treba správne odhadnúť ideálnu dráhu a vhupnúť do spenených vôd v ten správny okamžik. Niekedy sa však stane, že vás nejaký ten nemotorný hrošík, či iný hromotĺk  zablokuje, alebo vytlačí do strany na vápencové lavice. Takmer pri každom divokejšom hučadle sa niektorá z lodí prevráti. Pádla, lodné vrecia či vodotesné barely s citlivou fototechnikou či dokladmi sa potom pohupujú na vlnách ešte niekoľko stoviek metrov pozdĺž toku, kým ich nejaký dobrák nevyhodí na breh. Často vidieť bosých zúfalcov, ako neisto poskakujú po ostrých skaliskách a chvatne zberajú vyhodené veci na oboch brehoch.

Za posledným bivakom na tomto úseku Ardéš sa tok relatívne vyľudní. Časť unavených vodákov tu prespí v obrích stanoch z vojenskej celtoviny. My by sme tiež radi ostali, no zajtra nás čaká verdonský priesmyk a potom Marseille, St. Tropez, či romantické Arles. Má to však jednu výhodu. Kým pred táboriskom sme doslova bojovali o čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred zjazdom do hučadiel, teraz je tok takmer vyľudnený a my sa nechávame pomaly unášať miernym prúdom vychutnávajúc okolitú krajinu ardéšskych meandrov. Počasie je skvelé. Lúče juhofrancúzskeho slnka striedajú chladivé závany sviežeho vetra. Nad našimi hlavami defiluje obrovský kŕdeľ tunajších volaviek. Sprevádzajú nás niekoľko kilometrov a dokonca poslušne vyčkávajú na protiľahlom brehu, kým sa rochníme v tichej a priezračnej zátoke. Ich škrekot umlčí až temný tieň Bonelliho orla vznášajúci sa v teplých vzdušných prúdoch nad kaňonom. Breh je tu plytký a nádherne biely od okolitých vrždiakov. Pokojné tône zrkadlovej hladiny sa striedajú s perejami rôznych obtiažností. Môj háčik a ja za kormidlom nášho fialového kanoe bravúrne zdolávame každé hučadlo, ktoré nám rieka šmarí do cesty. Ale aj majster tesár sa utn ... ech ... aj majster kormidelník sa prevráti, keď sa mu do cesty postaví nudapláž.

Pokračovanie nabudúce.





Na plný plyn
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?