Hrošík v kánoe: časť 2.

Autor: Martin Ondrejka | 8.3.2006 o 11:00 | Karma článku: 9,21 | Prečítané:  3570x

Ardéšky kaňon je jeden z najnavštevovanejších miest Provensálska. Rieka Ardéš, kľukatiaca sa v zovretí vápencových útesov a brál je povinnou jazdou všetkých rekreačných vodákov, ktorí hľadajú nenáročné a pritom nezabudnuteľné dobrodružstvo, aké zažijete len párkrát za život. Provensálske slnko je vždy usmiate, vody ardéšských meandrov príjemne osviežujúce a vôňa divého tymianu je opojná. Ostáva už len sadnúť si do kanoe a nechať sa unášať po prúde rieky.



V prvom pokračovaní som prerušil moje rozprávanie tesne pred našim vjazdom do hučadiel v blízkosti nudapláže ... takže dlhujem záver.

Najprv počuť vzdialený džavot miesiaci sa s hlukom blížiacich sa perejí. Mierny nábeh vľavo v zúženom koryte, zopár zradných prúdov okolo vytŕčajúcich balvanov, kdesi v diaľke preletí Mirage a akýsi počerný Adam plieska Evu svojim pádlom po zadku. Dokonalý odtlačok na ešte dokonalejších krivkách krásnej Evy pomaly červená. Červenám tiež, môj tupý pohľad ma prezradil. Milý úsmev od provensálskej pôvabnice a potom chvíľu ticho a vlhko. Počujem stále ten istý džavot, len je akýsi tlmený. Do nosa mi udrelo pádlo a potom aj čísi lodný barel. Veď ja som pod vodou a toto bude naše kanoe, zaostrujúc na fialovú opachu nado mnou. Obrovská zápoľa rozrážajúca pereje do strán nám skrížila cestu. Prúd ma nepredstaviteľne tisne na jej ostré hrany a tlačí pod loď. Dezorientovaný hľadám cestu k hladine. Na tretí, či štvrtý pokus nájdem a skoro vysajem všetok vzduch, až všetci v okolí lapajú po dychu. Naša loď sa neprestajne krúti v pračke pod zápoľou, pádla už kamsi odplávali, nechceli čakať, a zobrali so sebou aj náš lodný náklad. Stále sa neviem zorientovať a len ťažko hľadám stabilitu na ostrých hranách vápencového dna. Vidím čiesi ruky vyhadzujúc naše zatúlané veci na breh. Loď pritiahnem celkom sám, len k brehu už nevládzem. Iný Adam s Evou mi ochotne pomôžu. Aj môj háčik už sedí na brehu a kontroluje veci. Nie, nestrachuj sa, nenavlhli, sám som ich utesnil, ubezpečujem trošku neistým hlasom.

Nakoniec sme sa zdržali dlhšie. Asi polhodina nám stačila, aby sme pochopili. Tá nudapláž je tu zámerne. Už tucet lodí sa prevrhlo. Dokonalá súhra naháčov a neoblomného skaliska si vyberá svoju daň. Neďaleko sa kopia zástupy prevrátivších vodákov. Presúšajúc svoje veci, tiež vyčkávajú na ďalších do klubu stroskotancov. My už musíme odraziť, zajtra ideme na Verdon ... a tam to bude husté. Už nie nahé Evy, ale vrtké skalolezkyne prikované o verdonskú skalu budú pokúšať moje ego ...



Vľavo: Nudapláž
Hore: Ardéšske meandre
Dole: Niekde za Vallon Pont d'Arc




Verdonský kaňon z horného belvedéru


Pont du Gard - rímsky akvadukt v Provensálsku


Nočné koloseum v romantickom Arles
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

„Vláda zmeny“ chce poslušných úradníkov

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.


Už ste čítali?