Bol som kráľom jednej hory

Autor: Martin Ondrejka | 14.3.2006 o 10:00 | Karma článku: 11,04 | Prečítané:  6838x

Hory odjakživa priťahovali cestovateľov ako magnet, skutočných, aj tých s prstom po mape. Jedny z najodľahlejších miest planéty, opradené legendami a mýtami generácií, sídla bohov, mŕtvych duší, aj obyčajných smrteľníkov. Domovy roľníkov, pastierov, či mníchov. Sny horalov a dobrodruhov. Vyhnanstvá desperátov, zločincov i bývalých hrdinov. Úteky samotárov, čudákov, aj umelcov. Laboratória hľadačov pravdy, bádateľov a vedcov.

V tieni Kukenanu - Guajanská vysočinaV tieni Kukenanu - Guajanská vysočinaM. Ondrejka

Skutočnosť, že som vyrastal uprostred hôr Malej a Veľkej Fatry v Turčianskej záhradke asi navždy predurčila moju lásku k horám. Aj keď nie som aktívnym horolezcom, snažím sa naplno vnímať tú horskú nádheru skalných titánov. Ich vrcholy sú mi kedykoľvek na dosah a blízke môjmu srdcu. Priznám sa, že rád stúpam do kopca a k vrcholu vedie cesta vždy nahor. Je mi jedno, či je to strmá a nepoddajná krása, alebo len drobná vyvýšenina kdesi v mori podobných. Rád sa túlam v ich náručiach, vychutnávam tú neskrotnosť a tajuplnosť. Túžim ich zdolávať a spoznávať. No keď sa hora vzoprie, cítim nepokoj s nenaplnených snov.

Tá hora neskrotná,
už nemám šancu ju zdolať.
No nádej by tu bola,
tá iskra tleje kdesi v nás.
Nenájdem v sebe čas pokoja,
kým nezhasne jej jas.

Keď stojíte na vrchole a horský víchor hladí vašu tvár, je to dotyk s nádychom večnosti. Dotyk, ktorý navždy zostane vo vašich spomienkach. Zoči-voči veľkoleposti a velebnosti hôr, kde si najlepšie uvedomíte svoju pominuteľnosť a zraniteľnosť. Cítite strach a ten vás drží pri živote. Horolezci hovoria, že jedine s rešpektom sa dá na horách prežiť a ja viem presne, o čom hovoria. Vždy vychutnávam ten pocit absolútnej slobody plným priehrštím. Som kráľom hory, aj keď len na krátky okamih.

Moje ústa sú už nemé,
no písať ešte smiem
Bol som kráľom jednej hory,
čo srdce mi zhorí,
nezostúpim z nej.

Bol som kráľom márnym,
už to teraz viem.
Dal som šancu iným,
čo budú králi hory
z rodu kráľovien.

Tá hora bola chvíľku moja
kráľov domov, svet pokoja
kráľov domov, duše jasnej.
Neustrážil poklad krásnej,
krásnej hory trón sa zastrel.

Stál som na vrcholoch mnohých hôr, pyšne sa týčiacich na pozadí jasnomodrej oblohy, mŕtvych kráterov, rozoklaných štítov, blúdnych trosiek, či dávno vyhasnutých vulkánov. Chcel som ich aspoň na chvíľu prebudiť k životu. Rozdúchať skamenený oheň. Dýchal som priezračný vzduch a čakal na zázrak.

Bol som kráľom jednej hory
a ona horou, kráľa sen.
Zostala len hora bôľa
a kráter v srdci len.

Vyhasol už oheň hory,
čo kedysi zahorel.
Kráľ už márne slzy roní,
jeho srdce stále bolí
kameň hory znehybnel


S jedlom rastie chuť a platí to aj o mojich horách. Vždy je mi ľúto, keď ich stratím z dohľadu, no teším sa na ďalšie klenoty, ktoré dúfam niekedy uvidím. Nie je ich málo, no tu sú aspoň tie najvzácnejšie mojim predstavám, o ktorých by som rád povedal svetu - Bol som kráľom jednej hory.


http://www.euronet.nl/users/e_wesker/
Vežovitý Ama Dablam (6812 m) v Nepále. Jeden z kandidátov v pomyselnej súťaži o najkrajšiu horu planéty.


http://www.uiaa.ch/article.aspx?c=37&a=16
Ihlan Sinjolču (6887 m) v indickom Sikkime s nariasenými ľadovými rebrami.


http://perou-2005.neuf.fr/photos/photos.html
Huascarán (6768 m)
- najvyššia hora Peru a zároveň aj najväčšia výzva niektorých horolezcov.


http://www.ecuador-images.net/
Chimborazo (6310 m)
v Ekvádore. Má niekoľko prezývok: Ľadová žena, Domov bohov, či Posvätné vetry Mesiaca. Jeho vrchol je najvzdialenejším bodom od stredu Zeme.


www.weltderberge.de
Zubovité vrcholy Fitz Roy (3505 m) v Patagónii. Impozantné torzá niekdajších skalných obrov, ktoré obrúsil ľadovec.


http://www.torresdelpaine.com
Torres del Paine (
3050 m). Granitové ihly, dvíhajúce sa nad ľadovcové jazerá v Patagónii.


http://magicplanet.org/catalog/popup_image.php/pID/81
Ararat (
5165 m) – Ağri Daği – hora bolesti v Turecku. Symetrická hora, ktorá k nebu vzpína svoj oslnivý vrchol.


http://www.euronet.nl/users/e_wesker/
Veže Malého a Veľkého Tranga (6286 m) v Pakistane - najvyššia vertikálna stena sveta. Odvtedy, čo som videl prednášku Jara Dutku, sú Trangá jedny z mojich top favoritov.


http://tokushima.cool.ne.jp/kato7g/gazou.html
Fudžisan (
3776 m) – dokonalá symetrická krása, ktorá sa zrodila v ohni a možno rovnakým spôsobom aj zanikne.


www.ngdc.noaa.gov/.../30/30_slides.shtml
Parícutin (
2809 m). Známa sopka michoacánsko-guanajuatského sopečného poľa v Mexiku. Vznikla len v roku 1943. Poľné laboratórium vulkanológov.


http://www.ecuador-images.net/
Cotopaxi (
5911 m) – Lávovými prúdmi a laharmi zjazvený stratovulkán. Najvyššia činná sopka Zeme. Má takmer dokonalý kužeľovitý tvar, ukončený vrcholovým kráterom. Indiáni ho volajú Hladká šija Mesiaca. 


http://www.motecuhzoma.de/gall.html
Slávny Dymiaci vrch Popocatepetl (5452 m) v Mexiku. Nazývaný El Popo, alebo Don Goyo. Ešte stále sa pred ním trasú obyvatelia 70 km vzdialeného Mexiko City. Je to druhý najvyšší vrch v krajine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.


Už ste čítali?