Z osady veľkomesto
Ako prvý sa k členitému pobrežiu dnešného Rio de Janeira dostalportugalský moreplavec Gaspar de Lemos. Bolo to niekedy v januári roku1502, keď jeho loď vplávala do mohutnej zátoky považovanej portugalskýminámorníkmi za rieku vlievajúcu sa do Atlantického oceánu. Pomýlený lodivodnazval miesto svojho pristátia Rio de Janeiro, čiže “Januárová Rieka“ čím sazačala písať päťsto ročná história jedného z najúžasnejších miest tejtoplanéty.
Na brehochrozľahlej zátoky Baia de Guanabara sa usadili ako prví francúzski kolonisti, ktorých viedolpuritánsky vodca Nicolas Villegagnon a založili osadu Južné Francúzsko. Podlhých a krvavých bitkách boli nakoniec porazení a vyhnaní ajs ich kľúčovým spojencom, indiánskym kmeňom Tamoio lepšie vyzbrojenýmiPortugalcami, ktorí postavili na brehoch Morro Castelo v roku 1567 opevnenémesto. Tým predišli možnému prekvapivému útoku z mora i pevniny.Mesto dostalo názov S ã o Sebasti ã o do Rio de Janeiro po vtedajšom portugalskom kráľovi.
Osada žila hlavne z výnosnéhoobchodu so vzácnym brazílskym drevom a cukrovou trstinou. Veľmi rýchlorástla a rozvíjala sa. Spolu s bavlníkovými oblasťami v okolíSalvador de Bahia a Recife - Olinda patrila medzi tri najvýznamnejšiekolónie v 17. storočí na juhoamerickom kontinente. Zlatá horúčka, ktorávypukla v provincii Minas Gerais navždy zmenila koloniálnu tvár Rio deJaneira. Zlato bolo drahocenným artiklom, ktorým Portugalci splácali svojvojnový dlh Británii.
V roku 1763 bolo Rio de Janeirovyhlásené za hlavné mesto portugalskej koloniálnej ríše. Počet prisťahovalcovneustále rástol a dosiahol číslo 50 000. Počas napoleonských vojen sadokonca v roku 1808 stalo dočasným hlavným mestom a sídlomportugalskej monarchie, alebo lepšie povedané toho, čo z nej ostalo. Povyhlásení nezávislosti Brazílie sa v tridsiatych rokoch 19. storočia stalohlavným mestom krajiny.
Koncom 19. storočia prekonalo Rio prvú populačnú explóziu,keď sa počet obyvateľov hlavne vďaka prisťahovalcom z Európya oslobodeným otrokom takmer zdvadsaťnásobil.
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa stalo Rio de Janeirovýznamnou hospodárskou metropolou a dôležitým námorným prístavom JužnejAmeriky. Kávové plantáže v hornatom okolí S ã o Paula a Riapozdvihli brazílsku ekonomiku. Romantický kolorit mesta v exotickomprostredí rozoklaných hôr a piesčitých pláží bol lákadlom hlavne prehollywoodsku smotánku, ktorá tu roztopašne utrácala veľké peniazev luxusných hoteloch, kasínach a nočných kluboch.
Hrdí obyvatelia Ria, ktorí sú po celejjužnej Amerike známi ako Cariocas, čo v indiánskom jazyku Tupi znamená dombielych (kara'i oca) nazývajú svoje milované mesto ako Cidade Maravilhosa, teda nádherné mesto. Byť Cariocas znamená viac ako len obyvateľ Ria. Je to pojemodzrkadľujúci príslušnosť ľudí k istej polynárodnostnej entitevyznávajúcej bezstarostný životný štýl. Samba, horúce pláže, slnko, futbal,sex, rýchle autá, to sú priority, ktoré sú symbolom pre Cariocas. Lukratívne štvrte s rovnomennými plážami- Copacabana, Ipanema, Leblon, Flamengo, či Botafogo, najrozmanitejšiereštaurácie všemožných chutí a exotických vôní, búrlivé diskotéky, rušnébulváry, drahé butiky či všade prítomné reklamy oslepujúce svojou farebnoužiarou okoloidúcich sú tým ideálnym životným priestorom tínedžerských bohémov,extravagantných transsexuálov, či vysokopostavenej brazílskej high society.
Vyvrcholením letnej sezóny je pre každéhosprávneho Cariocas karneval. Časť Ria sa zmení na Sambodróm, divokúa energickú šou, kedy nič nie je dostatočne monstrózne a dostatočnevýpravné, aby to nemohlo byť ešte monstróznejšie a ešte výpravnejšie.Temperamentná atmosféra karnevalu strhne do víru tanca aj tých samotárskycha zakríknutých “Cariocas“ ktorí celý rok stoja akosi bokom a tváriasa, akoby sa ich hýrivý život Ria ani netýkal.
Počas karnevalovej sezóny je mestopreplnené turistami. Silným lákadlom je hlavne tradičná škola samby, otvorená každému bez rozdielu pleti, čináboženského vierovyznania, avšak s tučným devízovým kontom.
Rio - dojka na turistov
Ajpočas ostatných dní v roku je veľa možností ako stráviť v Riupríjemnú dovolenku. Okrem slnkom zaliatych pláží a nekonečného ničnerobenia čikúpania v striebristých vlnách Atlantiku ponúka Rio aj širokú škálu atrakciípre dolárového turistu. V centre pozornosti sú predovšetkým obľúbenévýhliadkové plavby na luxusných jachtách v zálive Baia de Guanabara, či krátkyvýlet katamaranom do blízkeho Niterói. Okružné lety helikoptérou za“symbolickú” sumu 40$ paťminútového letu ponad mesto sľubujú nevšedný zážitok,o to intenzívnejší ak pilot krúži len niekoľko desiatok metrov od kolosálnejsochy Krista Spasiteľa, najznámejšej dominanty a symbolu Ria situovanej navrchole 710 metrovvysokého Corcovada. Socha je ikonickým darom Portugalska ku príležitosti 1OO.výročia nezávislosti Brazílie. Nemenej známou dominantou je kopulovitágranitová hora Pão de Açúcar (Cukrová homoľa)vynárajúca sa zo zálivu Botafogo do výšky 396 metrov nad jehohladinu. K vrcholu vedie pohodlná kabínková lanovka sprístupnenáverejnosti už v roku 1913. Okrem lanovky je populárnou alternatívou hlavnepre mladých, športovo založených ľudí lezecká ferata. Vôbec, celé širšie okolieRia je doslova rajom skalolezcov. V meste funguje niekoľko športovýchklubov, ktoré sa starajú o údržbu veľkého množstva lezeckých tratí, čiexponovaných úsekov pre lezcov – začiatočníkov.
Fanúšik futbalu siurčite nenechá ujsť prehliadku v súčasnosti najväčšieho štadióna Maracany- posvätného futbalového trónu takmer pre 120 000 divákov. Útroby polyfunkčnéhoštadióna ponúkajú okrem nezabudnuteľnej prehliadky aj ďalšie atrakcie priktorých zaplesá nejedno futbalové srdiečko. Návštevník má možnosť postaviť sanapríklad do šlapají známeho futbalového mága Bebeta, či odfotografovať sas nejednou súčasnou hviezdou brazílskeho futbalu. Svetoznáme osobnostitohto kolektívneho športu sú v Brazílii povýšené takmer na bohovuctievaných širokými masami pospolitého ľudu.
Favelas, odvrátená tvár Ria
To čo je však dôkladne ukryté zamohutnou horskou hradbou a k čomu je aj Kristus Spasiteľ bdejúciz nebotyčného Corcovada nad Riom otočený chrbtom je temný tieň chudobnýchštvrtí rozprestierajúc sa širokým priestorom na sever od centra. Tieto smutneznáme štvrte chudoby, tzv. favelas si žijú svojim vlastným životom.Takmer tretina sedem miliónového Rio de Janeira žije pod úrovňou základnýchľudských potrieb. Bez možnosti akéhokoľvek vzdelania, lekárskej starostlivosti,elektriky, potrebnej infraštruktúry, či každodennej hygieny pretĺkajú saživotom a hľadajú si svoje vysnívané miesto medzi Cariocas. Väčšinamestských zaujímavostí sa nachádza v južnej časti Ria. Turista sledujúcďalekohľadom mesto z Cukrovej homole, alebo prechádzajúci sa po plážinemôže a možno ani nechce spoznať všedný život ukrytý pred jeho zrakom. Jeúplne bežné, že priemerne situovaný občan Ria nikdy nenavštívila pravdepodobne ani nikdy nenavštívi schátrané severné štvrte.
Ľudia z favelas sú rôznychtvárí, pletí, či vierovyznaní. Spája ich však spoločný osud vyhnancaodvrhnutého od spoločnosti. Bezútešný život s minimálnymi šancami na zmenuriešia často drogami, alkoholom, či kriminálnou činnosťou najhrubšieho kalibru.Ostrí chlapci z periférií, ktorí si hovoria pitboys sú známi svojoubezohľadnosťou a krutosťou nielen voči gringom, ale komukoľvek, ktozablúdi do ich teritória. Silné znaky intolerancie pramenia z ichbeznádejného postavenia v spoločnosti. Životný osud ľudí žijúcich napokraji biedy sa stal v Brazílii celonárodným problémom. Každé väčšiemesto zápasí s takouto zdanlivo neriešiteľnou situáciou. Avšak najťažšiebremeno stojí na pleciach Rio de Janeira. Túžba žiť v meste snova stať sa Cariocas ženie do Ria stále viac a viac ľudí ktorýchjediným útočiskom sa stávajú plechové chatrče na severných perifériách. Tŕnitá a nerovná cesta naktorej konci je len beznádej a zúfalstvo.
Martin Ondrejka a Jaroslav Pršek
